Príbeh bez názvu (autor ho ani po opakovaných výzvach nepomenoval)
Ahojte otužilci, urbexeri, vyznávači temna a všelijakí iní všešportovci a všeumelci konkurujúci svojimi aktivitami aj odkazu legendárneho mysliteľa Járy Cimrmana. Tento môj - nazvime to príbeh ak chcete - vám neposielam kvôli tomu, aby som od vás dostal tričko, ale preto, aby som vám trochu otvoril oči a posvietil aj na činnosť, ktorá má od vašich ušľachtilých trendových aktivít na míle ďaleko, ale ktorú by som ja – obyčajný pracujúci inteligent, nevymenil za čokoľvek z toho, čo propagujete. A keď už ako kuchajdské medvedíky vystupujete za masy stotožňujúce sa s myšlienkou frajera Luka, trúfam si aj ja teraz vystúpiť za všetkých mojich neznámych kamarátov, ktorí sa stotožňujú s mojim názorom. Sory, ale aj ja si teraz dovolím položiť - tak, ako to zvyknete robiť vy vo vašich článkoch – rečnícku otázku: o čo teda ide? Ide o veľa - ide o pobyt v krčme! Ak si myslíte, že toto všetko píšem len ako nejakú komédiu, prípadne iróniu, tak sa veľmi mýlite. Čítajte ďalej a je šanca, že pochopíte.
Čo ti nepovie kniha, dozvieš sa v krčme. Odkedy mi Mrňo pri pive povedal, ako sa zbaviť krtka, tak ho na záhrade nemám. A to som predtým skúšal viacero návodov zo Záhradkára a aj z televíznych receptárov – samozrejme bezúspešne. Grco má záhradku obsiatu krtincami - je to úspešne preliečený alkoholik a už päť rokov nás ignoruje a do krčmy nechodí. Odkedy Grco prestal piť, je ako uschnutá haluz. U niektorých vzbudzuje súcit, u iných opovrhnutie kvôli tomu, že sa dištancuje od kolektívu. Krčma je kultúrnospoločenská ustanovizeň neobyčajného významu. Pomáha rozvíjať medziľudské vzťahy a robí človeka šťastnejším. Nie náhodou patrí spolu s kostolom k povinnej výbave každej poriadnej obce. A ak si teraz kuchajdské medvedíky poviete, že to, čo tu teraz píšem, sú len také krčmové reči, pri svojej argumentácii sa opriem (tak, ako to zvyknete robiť aj vy) o vedecký výskum. To, že ľudia, ktorí žijú neďaleko krčmy, sú šťastnejší, potvrdil výskum vedcov z Oxfordskej univerzity. Podľa tejto štúdie pravidelní návštevníci krčmy majú viac priateľov a sú spokojnejší so svojim životom. Krčmy sú podľa oxfordských vedcov srdcom a dušou spoločnosti, miestom zábavy a relaxu a motorom utužovania (nepliesť s otužovaním!) spoločenských väzieb. Nič pre jednotlivca nie je totiž dôležitejšie, ako utužovanie vzťahov so skupinou, do ktorej patrí. Dovolím si teraz uviesť dva citáty profesora Robina Dunbara: „Priateľstvo a pocit príslušnosti ku komunite sú dva najdôležitejšie faktory, ktoré ovplyvňujú naše zdravie a pocit pohody.“ „Vzhľadom k tendencii posúvať náš spoločenský život stále ďalej smerom k internetu namiesto komunikácii tvárou v tvár, stáva sa pobyt v krčme stále dôležitejší, pretože ľudia majú možnosť stretávať sa s priateľmi a získavať nových priateľov“.
A keď už som sa dostal cez citovanie profesora Dunbara k internetu, môžem hrdo prehlásiť, že Kajo (majiteľ, manažér, výčapník, upratovač a marketingový pracovník našej krčmy v jednej osobe) sa s touto pliagou vysporiadal po svojom. Pri vchode do krčmy umiestnil výstižnú tabuľku s nápisom:
WIFI NEMÁME, SKÚSTE HOVORIŤ SPOLU
Raz Kajo dokonca navrhoval zaviesť povinnosť odovzdania mobilov pri vstupe do krčmy – podobne, ako to zaviedli s odovzdávaním zbraní niektoré lokály v 19. storočí na divokom západe. Aj napriek tomu, že my štamgasti máme pred Kajom veľký rešpekt, tento návrh neprešiel. Niektorí to síce považovali za dobrý nápad, iní sa bránili a tvrdili, že len cez ich mŕtvolu. Na celej záležitosti som si všimol jednu pozitívnu vec – že sa ani jeden z nás Kajovi nevyhrážal tým, že ak sa táto povinnosť zavedie, prestane chodiť do krčmy – máme totiž veľmi silný zmysel pre realitu. Kajo si po nesúhlase s jeho návrhom uchlácholil svoje ego tým, že vymenil na stene visiaci plagát Williama Shakespeara s nápisom „Piť, či nepiť?“ za plagát Alberta Einsteina s aktuálnym tematickým nápisom:
Obávam sa dňa, keď technológia predčí ľudskú interakciu. Svet zaplaví generácia idiotov.
(preklad kuchajdské medvedíky)
Neskôr Kajo ešte niečo splietal o rušičke mobilného signálu v krčme, zatiaľ ale v tejto veci nič konkrétne nepodnikol. Niekedy toho totiž viac natára, ako učiní. Vyhrážal sa nám napríklad aj tým, že od Nového roku začne našu dochádzku do krčmy kontrolovať pichačkami (dochádzkové kontrolné hodiny na papierové karty – poznámka kuchajdské medvedíky), ale zatiaľ ani z tohto mráčika nezapršalo.
Z vlastnej skúsenosti môžem zodpovedne prehlásiť, že krčma a priateľstvo sú dve spojené a nerozlučné nádoby. Vzájomné platenie rúnd priateľstvá mocne utužuje. Na rozdiel od členov rodiny, si kamaráta môžeš vybrať. Silné a dlhé priateľstvá prinášajú do života dokonca viac šťastia a zdravia, ako rodinné väzby. Úteky od ženy do krčmy majú logiku nielen podľa mňa, ale aj podľa vedeckých štúdií. Ak dovolíte, použijem ďalší citát. Tentoraz od psychológa Štátnej univerzity v Michigane profesora Williama Chopika: „Ako starneme, priateľstvá sú stále viac dôležitejšie a majú väčší vplyv na dĺžku života, ako manželské a rodinné vzťahy.“ Profesor Chopik k týmto záverom prišiel na základe rozsiahlej štúdii, na ktorej sa zúčastnilo vyše 200 tisíc dobrovoľníkov zo Spojených štátov, ktorí vypĺňali dotazníky s otázkami týkajúcimi sa opory či stresu vo vzťahoch a tiež chronických ochorení respondentov.
Každodenný pobyt v krčme nie je podľa mňa ani v rozpore so zdravou životosprávou. Aj ja chcem samozrejme žiť zdravo, preto do krčmy chodím zásadne pešo. Môj príbeh už pomaly končí. Ak vám ale KNKM chýba to podstatné – povinná základná myšlienka, teda to, ako som v tomto príbehu prekonal sám seba – ponúkam aj to. Neviete si predstaviť, aké sebazaprenie som musel podstúpiť, aby som si našiel čas na písanie. Popri mojich voľnočasových aktivitách mi ho totiž veľa neostáva. Ešte šťastie, že Kajo zatiaľ tie pichačky v krčme nezaviedol.
Jojo
p.s.: a len tak na okraj, aby bolo jasné... my máme tiež svoju hymnu
1)AmiV našej obci všetci pijú, 2) Jedného dňa prezradil nám, 3) Lenže Grco, ten si od nás
iba GGrFco Cnie,E7 Amikaždému z nás vŕta v hlave, že mu nechutí, nedal poradiť,
čo mu GaFsi Cje.E7 FVeď je taký ako Amimy, že vraj on na pijatiku darmo sme ho ponúkali,
Fzdravý, mocný,Ami lakomý, nie je zvyknutý. nechcel si vypiť.
Dmi7prečo sa len od nás Len sa Grcko nesmieš báť, Tak sme mu na oplátku
E7takto dištancuje?Ami odpor treba prekonať. pichli vidly do zdku.
« späť