Príbeh, v ktorom je hlavnou témou myšlienka frajera Lukeho, mi rozprávala moja mama a hlavnou postavou bol môj otec. Pravdivá scéna, ako z hororového filmu, alebo tragická komédia so šťastným koncom, sa odohrala na jazere Zlaté piesky, krátko po ich svadbe, kedy ešte 50 odtieňov šedej bolo obohatených o celé farebné spektrum a láska sledovala každý krok milovanej osoby.
Čo všetko vtedy urobí alfa samec pred svojou samičkou, aby sa ukázal? Zvodne sa postaví, vypne hruď a s istotou predátora kráča od lehátka k vode, aby sa predviedol. Zrejme svojou neodolateľnou chôdzou zaujal len moju matku, lebo nik iný si nevšimol, ako tichučko sa nad ním po prvom zábere kraula zatvorila voda. Keď dramatické napätie z toho, kde sa vynorí, kam ďaleko až dopláva prekročilo únosnú mieru, spustila mama alarm a vrieskala ako bachyňa v lese brániaca svoje mláďatá. Všetko organizovala z brehu, pretože sama nevedela plávať. Našťastie jej milovaného manžela (a vďaka záchrane jeho života dnes môžem povedať, že aj môjho otca) vytiahli plavci z vody na breh. Po precitnutí a logickej otázke: „Čo sa ti pre Boha živého stalo?“, odpovedal spôsobom len jemu vlastným: „Hanbil som sa povedať, že ako ženista neviem plávať a často som si na cvičeniach vo vodách Váhu ako vojak aj poplakal.“
« späť