Terapia tmou (o tom, ako sa aj tmou dá rozsvietiť)

     Na rozdiel od niekoľkominútového pravidelného pobytu v  ľadovej vode, ku ktorému sa (podľa názoru kuchajdských medvedíkov) môže postupnými krokmi dopracovať každý človek, niekoľkodňový terapeutický pobyt v  tme nie je vhodný pre každého. Opakované vystavovanie organizmu chladovej záťaži  spúšťa  v  tele človeka automatické adaptačné procesy, výsledkom ktorých je zvýšenie imunitnej odolnosti a získanie mnohých ďalších zdravotných benefitov (podrobne popísané v článku O otužovaní trochu inak). Stačí len zabojovať, preukázať pevnú vôľu a každý otužilec sa dočká zaslúženej a očakávanej odmeny. Pri pobyte v tme to tak jednoducho nefunguje. Najväčšou chybou, ktorej sa záujemca o pobyt v tme a tichu môže dopustiť, je jeho predsavzatie nad tmou zvíťaziť pevnou vôľou. Pri terapii tmou sa s tmou nebojuje. Ide tam o niečo úplne iné. O čo teda?

 

Čo to terapia tmou je a prečo sa pobyt v tme odbornými terapeutmi odporúča

    

     Za predpokladu, že niekoľkodňový pobyt v tme absolvuje človek, ktorý má toleranciu k neznámemu, je na takýto pobyt správne motivovaný (pozitívne očakávania) a má zaručené základné podmienky osobnej bezpečnosti, nielenže nebude prežívať priebeh takéhoto experimentu ako strádanie, ale ako zaujímavý a hlavne obohacujúci zážitok.  Tento fenomén potvrdzujú nielen mystici a rôzni hľadači archetypov, ale aj niekoľko desiatok rokov trvajúce vedecké výskumy, ktoré prebiehali a stále prebiehajú predovšetkým v USA, Nemecku, Švédsku, Novom Zélande, ale v ostatných rokoch najmä v Českej republike. Na základe doteraz získaných vedeckých poznatkov možno navyše konštatovať, že aj po niekoľkodňovom pobyte v tme sa netreba obávať psychického poškodenia, dochádza skôr k poklesu psychopatologických symptómov.

     Zmyslom terapie tmou, odborne technikou obmedzenej vonkajšej stimulácie (v originále Restricted Environmental Stimulation Technique – REST), je bez použitia meditačných techník (pretože sama tma je meditačná technika a zároveň aj terapeut) oslobodenie od zaťažujúcich myšlienok a emócií, prerušenie „nezastaviteľného“ životného behu za prosperitou, úspechom,  imidžom (z určitého uhla pohľadu teda behu za ničím) a nazrieť v pokoji do svojho vnútra, uvedomiť si (či skôr precítiť), že okrem toho, že si človek  stádovitý, si aj unikát vlastniaci najzložitejší prístroj vo vesmíre – svoj mozog. Keď sa totiž zacloní nepodstatné, odkryje sa podstatné. Zrak je perfektne fungujúce zariadenie „ohmatávajúce“ predmety na diaľku, ktoré ale hltá veľkú časť tvojej mentálnej kapacity. Ak sa na niekoľko dní tohto zariadenia dobrovoľne vzdáš, mozog, ktorý nedokáže byť nečinný, začne vyťahovať informácie a vnemy ukryté hlboko v tvojom vnútri, ktoré sú ti pri štandardnom  fungovaní nedostupné. Dochádza k zníženiu egocentrizmu – otvára sa cesta k ostatným cítiacim bytostiam, prekonáva sa túžba vlastniť, dochádza k obratu od vlastnenia k bytiu - skutočnému autentickému bytiu, pri ktorom si uvedomíš zázrak bytia a precítiš hodnotu vlastného bytia. Môže tiež dôjsť k nárastu sebaúcty, k zvýšeniu prežívanej zmysluplnosti a dokonca aj k výraznej redukcii strachu zo smrti.

     V tme sa zoznamuješ so svojou osamelosťou, uvedomuješ si (či skôr opäť preciťuješ) to, že práve osamelosť je základom tvojej existencie a zisťuješ, že si schopný tento fakt aj akceptovať: uvedomíš si, že aj keď si obklopený ľuďmi, nikto nemôže žiť za teba a ani prevziať zodpovednosť za tvoj život a tvoje rozhodnutia. V tme dochádza k vnútornému rozsvieteniu a uvedomeniu si,  čo dobré a zlé a aké chyby  si vo svojom živote urobil, uvedomíš si, že príchody a odchody ľudí v tvojom živote sú prirodzené, prestaneš trvať na tom, aby niekto v tvojom živote ostal (prestaneš ho vo svojom živote zdržiavať) a prestaneš mať problém s prijatím nového človeka. Zrekapituluješ svoj život ako celok, možno prijmeš zmenu v rebríčku hodnôt, možno nájdeš pocit vnútorného šťastia, ktoré si doteraz hľadal márne. Možno...

     Zážitky (či skôr precítenia) v tme sú totiž veľmi individuálne. Poznanie, ktoré v tme získaš, môže byť určené len pre teba a môže sa stať, že po vyjdení na svetlo sa s týmto svojim poznaním nebudeš mať záujem deliť s nikým ďalším. Zážitky z pobytu v tme sa nezvyknú opakovať. Viacnásobné niekoľkodňové pobyty v tme absolvované jedným človekom obyčajne prinášajú nové zážitky a nové poznania na rôzne témy. Ak teda pobyt v tme neabsolvuješ, zo skúseností iných sa nedozvieš to, čo má byť určené od teba práve tebe (inšpirujúce precítenia a poznania k tebe neprichádzajú z vesmíru, ale z tvojho vnútra). A tiež sa môže stať, že okrem toho, že si v tme oddýchneš od hektického života, dosiahneš vnútornú vyrovnanosť a pokoj, počas celej doby pobytu (odporúčané sú obyčajne sedemdňové pobyty) sa ti žiadna z brán poznania neotvorí ...

     Aj napriek zisteniam, že krátkodobá senzorická deprivácia môže zlepšiť mentálne schopnosti (najmä pamäť), zmyslové schopnosti (zrak a sluch – minimálne na krátku dobu),  pomáhať pri odvykaní od rôznych závislostí, zvládaní stresu, liečbe hypertenzie, pri uľavovaní od chronických bolestí, neodporúča sa (zatiaľ) ako všeobecná liečiteľská metóda.

 

Melatonín a jeho (zdanlivé) paradoxy

 

     Jedným z najzaujímavejších a najpozoruhodnejších javov, ku ktorým pri pobyte v tme dochádza, je tvorba hormónu Melatonín. Melatonín, ktorý sa tvorí v epifýze (žľaza s vnútorným vylučovaním, nazývaná tiež šuškovité teliesko alebo neodborne tretie oko) je endogénny antioxidant (to znamená, že na rozdiel od známych oxidantov, ako je napr. vitamín C, E či betakarotén, ho organizmus nezískava zo stravy, ale vytvára si ho sám). Melatonín je silný regeneračný hormón - spomaľuje prirodzenú degeneráciu orgánov spôsobovanú voľnými radikálmi, neutralizuje účinky stresu a podporuje imunitný systém.  Melatonín sa dáva aj do súvisu s prevenciou proti Alzhaimerovej chorobe, Parkinsonovej chorobe a ďalším prejavom starnutia, preto je označovaný aj ako hormón mladosti. Pre svoju schopnosť synchronizovať biologické hodiny človeka, byť signálom pre telo o aktuálnom subjektívnom čase v rámci dňa (bdenie - spánok) ale aj roka (ročné obdobia) sa melatonín zvykne nazývať aj regulátor regulátorov. A práve preto, že sa tvorí hlavne v noci – počas tmy (jeho denná tvorba – počas svetla, je hodnotovo  zanedbateľná) je tento hormón v súvislosti s terapiou v tme významovo rozhodujúci a jeho schopnosti harmonizovať organizmus a stimulovať mozog sú považované za spúšťače a motory precítení a poznaní, ktoré pri pobyte v tme zažiješ. Maximálna tvorba melatonínu v  noci počas spánku je okolo tretej hodiny, počas pobytu v tme je to na tretí deň.

     Vytváranie melatonínu ovplyvňuje intenzita svetla. Aj najmenší prienik akéhokoľvek svetla môže jeho produkciu narušiť. Úhlavný nepriateľ tvorby tohto hormónu je umelé svetlo (osvetlenie z ulice, lampičiek, televízorov, počítačov, ale môže to byť aj svietiaci rádiobudík). Ak spíš pri rozsvietenej lampe alebo zapnutom televízore, tvorba melatonínu sa výrazne znižuje, prípadne až zastavuje. Najagresívnejšie zo spektra umelého osvetlenia je modré, zelené a biele svetlo (žiarivky, neóny, halogénové výbojky, vysokotlakové sodíkové výbojky...). Pre osvetlenie v noci je vhodné svetlo červenej farby, ktoré tvorbu hormónu nenarúša, prípadne narúša zanedbateľne. Hneď po červenom nasleduje oranžové a žlté svetlo.  Na tému melatonín by sa dala napísať 200 stranová dizertačná práca, čo samozrejme nie je zámerom tohto článku. Kuchajdské medvedíky považujú ale za zaujímavé vyššie uvedené súvislosti medzi melatonínom a svetlom vysvetliť:

     Kým sa predchodca človeka (Homo erectus) asi pred 500 tisíc rokmi nenaučil svietiť a zohrievať ohňom, desiatky miliónov rokov nastavoval (pomocou melatonínu) svoje biologické „hodiny“ podľa tmavej noci a svetla pri východe slnka. Organizmus človeka mal teda 500 tisíc rokov na to, aby sa narušeniu biologických hodín ohňom prispôsobil a adaptoval. Nie je teda náhoda, že čevené, oranžové a žlté svetlo – teda farby ohňa, sú pre tvorbu melatonínu neškodné. Tretí druh fotoreceptorov v ľudskom oku (bunky v sietnici  vnímajúce svetlo a vysielajúce impulzy do epifýzy, čím sa podmieňuje syntéza melatonínu a jeho transport do krvi)  ostávajú aj po dlhodobom pozeraní do červenooranžového ohňa pokojné a neaktivujú sa. Je to ale len necelých 150 rokov (od roku 1879), čo voľnomyšlienkár Edison vynašiel pre ľudstvo elektrické svetlo, a to je z hľadiska evolúcie naozaj veľmi krátka doba, aby si očné bunky na nový druh svetla (hlavne v modrom vlnovom pásme) „zvykli“. Ľuďom, ktorí sa boja zaspávať v tme a potrebujú nejaký zdroj svetla, kuchajdské medvedíky odporúčajú svietiť fakľou. (Môže sa tým síce zvýšiť počet štatistiky uhorených ľudí počas spánku, ich pitva ale zaručene preukáže normatívnu hladinu melatonínu).

     V dnešnej dobe stále viac ľudí trávi počas dňa veľa času v priestoroch s umelým osvetlením a s nedostatočným prísunom slnečného svetla. Cez deň nám chýba prirodzené svetlo, v noci prirodzená tma. K zdravej tvorbe melatonínu sú vhodné stavby s čo najväčším prirodzeným osvetlením. A práve v tejto chvíli sa dostávame k prvému (zdanlivému) paradoxu melatonínu: hormón, ktorého prítomnosť svetla (aj slnečného) „zabíja“ sa cíti komfortne práve v dostatočne presvetlených priestoroch... Vysvetlením tohto protirečenia je fakt, že nie tma, ale prirodzené stmievanie sa (pokles svetelnej aktivity), ktorý zaznamenajú fotoreceptory v oku, je spúšťačom tvorby melatonínu. Samotná tma je len prostredie, v ktorom sa melatonín (rodiaci sa už za šera) „cíti ako ryba vo vode“ a jeho vylučovanie v epifýze rastie a kulminuje. (Bez toho, aby sa niečo narodilo, to niečo nemôže ani rásť.)  Vhodným príkladom tohto vysvetlenia sú aj nevidiaci, ktorí napriek tomu, že žijú neustále zahalení tmou, trpia nedostatkom melatonínu a s tým súvisiacimi poruchami spánku a narušením ich cirkadiánnych cyklov (prirodzených biorytmov).

     Články (a niektoré tváriace sa aj ako odborné), ktoré tvrdia, že nedostatok slnečného svetla a následná zvýšená tvorba melatonínu spôsobuje u ľudí jesenné a zimné depresie (odborne sezónna afektívna porucha - Seasonal Affective Disorder – SAD) si môžeš na nete nagúgliť celé hromady. Kuchajdské medvedíky (a hlavne tá časť z nich, ktorá viacdenný pobyt v tme absolvovala a na melatonín nedá dopustiť) ponúkajú argumenty na rozbitie tohto mýtu. Tvrdenie, že SAD zapríčiňuje zvýšená tvorba melatonínu vychádza z mylnej myšlienkovej dedukcie, že čím menej svetla, tým viac melatonínu a teda aj ospalosti, únavy a bezútešnosti. V skutočnosti sú za SAD zodpovedné iné príčiny. So sníženou intenzitou slnečného svetla súvisí najmä nedostatočná syntéza vitamínu A a D,  zvýšenie  cholesterolu  a agresivity, zníženie schopnosti organizmu využívať kyslík, zníženie odolnosti voči stresu, celková disharmónia organizmu ale najmä (významovo najdôležitejšie pri našej argumentácii) výrazné zníženie tvorby hormónu serotonín. Serotonín, ktorý produkuje epifýza (rovnako ako melatonín) prenáša nervové vzruchy, ovplyvňuje náladu, pamäť, vnímanie bolesti, chuť do jedla a označuje sa aj ako hormón šťastia a radosti. Serotonín (na rozdiel od melatonínu) miluje svetlo, preto je jeho produkcia počas jesene a zimy znížená, čo  má priamu súvislosť so vznikom depresií. A teraz to hlavné: melatonín je derivátom serotonínu (štiepením serotonínu a následnou syntézou vzniká melatonín). Ak je teda málo serotonínu, je málo aj melatonínu (nie je z čoho „variť“) a to je presný opak toho, čo tvrdia mýty (že za SAD je zodpovedná zvýšená tvorba melatonínu). Potvrdzujú to napokon aj viaceré štúdiá, ktoré zistili u ľudí trpiacich depresiou znížené hladiny melatonínu a na zmiernenie zimných depresií odporúčajú jeho umelé dopĺňanie. Z určitého uhla pohľadu vzniká melatonín paradoxne zo svetla a nie tmy – vtedy, keď sa rodí jeho „otec“ serotonín. Tieto dva hormóny sú nádherným príkladom filozofie jin – jang o jednote a nerozlučiteľnosti dvoch opačných síl, čím sa vytvára rovnováha sveta.

     Výlet do „krajiny melatonín“  by v tejto chvíli mohol už aj skončiť. Ale... Svedomie kuchajdským medvedíkom nahovára vyslať v súvislosti s nedostatočnou tvorbou tohto hormónu ešte jednu výstrahu nežnému pohlaviu. V harvardskej štúdii, ktorej sa zúčastnilo 78 586 zdravotných sestier sa zistil o 35 % vyšší výskyt rakoviny prsníka u tých, ktoré mali nočné služby viackrát  v mesiaci počas minimálne 15 rokov. Ich organizmus bol vystavovaný svetlu v čase, keď sa mal produkovať melatonín a jeho narušená tvorba podnietila zvýšené uvoľňovanie estrogénu vo vaječníkoch, čím sa zvýšilo riziko rakoviny prsníka až o 60 %! Pretože s narastajúcim vekom sa prirodzená syntéza melatonínu znižuje (na začiatku dospelosti je jeho hladina 4-násobne nižšia, ako u trojročného dieťaťa, v strednom veku klesá na jednu osminu a v staršom veku až pod jednu desatinu z pôvodnej hodnoty) je ponocovanie z hľadiska rizika rakoviny prsníka nebezpečnejšia pre staršie ženy.

 

História terapie tmou

    

      Prvým známym vedcom, ktorý senzorickú depriváciu (absencia zmyslových podnetov z vonkajšieho prostredia – REST) s veľkým úspechom použil ako liečebnú metódu (podporenú výskumom a zdôvodnením) bol japonský psychiater Shoma Morita (1874 – 1938). Európu s toto metódou zoznámil nemecký psychológ a etnograf Holger Kalweit. V roku 1968 v malom kráľovstve v Nepále (Lo Mustang) pod dozorom miestneho mnícha pobyt v tme absolvoval a na vlastnej koži zistil, že táto procedúra v ňom zanechala trvalú pozitívnu stopu (zosilnila jeho nevedomé procesy a nastolila v ňom pretrvávajúci vnútorný pokoj). O 28 rokov neskôr, počas ktorých Kalweit pobyt v tme skúmal a propagoval, zaviedol pre túto techniku názov „die Dunkelhterapie“ (v anglicky hovoriacich krajinách „the Darktherapy“, na Slovensku terapia tmou). Tento pojem sa pre jeho jednoduché vyjadrenie toho čo predstavuje veľmi rýchlo ustálil a Kalweitov vedecký prístup k téme si  našiel veľa svojich nasledovníkov nielen v Európe, ale aj na celom svete.

     V Českej republike terapiu tmou, ako jediné komplexné profesionálne zariadenie tohto druhu na svete, ponúka od roku 2009 beskydské rehabilitačné centrum Čeladná. „Otcom“ celého tohto projektu je psychológ a filozof PhDr. Andrew Alois Urbiš, ktorý študoval čínsku medicínu, absolvoval stáže v Číne a na Novom Zélande a sám strávil bez svetla 50 dní. Jeho teoretickou základňou je taoizmus a kvantová fyzika, podľa ktorých je vesmír nedeliteľný univerzálny energetický systém, ktorého súčasti sa vzájomne ovplyvňujú. Na rovnakom princípe funguje aj ľudský organizmus, ktorý vzniká postupným delením z jednej bunky a preto medzi akýmikoľvek bunkami v tele zostáva trvalé spojenie a vzájomné ovplyvňovanie. Rehabilitačné centrum Čeladná ponúka terapiu tmou ako účinnú regeneráciu preťaženého organizmu, prevenciu proti výskytu príznakov psychického vyčerpania a aj ako tréning náročných situácií.

     Terapia tmou má veľmi krátku históriu, ale dlhú minulosť. Symbolika tmy (obsahujúca v sebe témy obnovy, zrodu, premeny, regenerácie ale aj smrti) sa prelína dejinami ľudstva oddávna. Očistný pobyt v tme poznajú mnohé staroveké kultúry a náboženstvá. Egyptskí kňazi museli pred svojim zasvätením stráviť určitý čas v temných priestoroch vo vnútri pyramíd, podstatou vzdelania Kolumbijských šamanov bol dlhoročný (niekedy až desaťročný) pobyt v tmavej drevenici, severoamerickí indiáni hľadali poznanie tak, že niekoľko dní sedeli nahí v podrepe v zakrytej diere v úplnej tme. Ale taktiež starodávne európske tradície využívali rituálne pobyty v temnote, išlo predovšetkým o prorokov a básnikov hľadajúcich tvorivú inšpiráciu. Jaskynná terapia (vytesané sakrálne terapeutické zariadenie v skale), kde temnota a pobyt v tme bol hlavným inicializačným prvkom, existovala u Etruskoch, Italikoch a Rimanoch. Tma, ako forma sebapoznania, má veľkú tradíciu v Tibete, Indii a Japonsku. Budhistická prax nazýva terapiu tmou yangtik. V himalájskom vadžrajánovom budhizme sa mnísi ešte aj dnes nechávajú zamurovať do veže, kde podstupujú meditačnú prax a zotrvávajú tam 7 až 49 dní.

         Kuchajdské medvedíky považujú za správne zmieniť sa aj o odvrátenej strane výskumov senzorickej deprivácie. Išlo o výskumy financované spravodajskými službami (de facto teda na pokyn vlád konkrétnych krajín), ktorých výsledky slúžili na ovládanie mysle väzňov a vojakov pri tzv. nedotykovom mučení, ktoré nezanecháva žiadne viditeľné rany. Terapeutické účinky tmy sa dosahujú iba za určitých predpokladov – človek má absolútny pocit bezpečia (vie, že kedykoľvek môže pobyt v tme ukončiť), je správne motivovaný pozitívnymi očakávaniami a napriek senzorickému obmedzeniu má zabezpečené pohodlie (chutná strava, pohodlná posteľ, kreslo, toaleta, sprcha, teplo, dostatočné vetranie a pod.). Ak ale všetky tieto podmienky chýbajú – človek je nedobrovoľne zavretý na neurčitý čas v malom, nepohodlnom, studenom priestore bez prístupu akéhokoľvek svetla a obmedzí sa mu navyše prísun jedla, výsledkom takejto „terapie“ sú halucinácie, strata motivácie, dezorientácia, znížená mentálna výkonnosť, čim sa maximalizuje pocit zraniteľnosti a bezmocnosti a odstraňuje sa vôľa vzdorovať. Výskumy tohto druhu uskutočňované v Kanade v 50-tich rokoch minulého storočia, ktoré priamo či nepriamo financovala vláda spojených štátov prostredníctvom CIA, mali napríklad objasniť nečakané početné prípady zrútenia vojenskej morálky zajatých amerických vojakov v kórejskej vojne. Vypočúvacie príručky, ktoré používala CIA v rokoch 1963, 1983 a 2003 sú dôkazom toho, že výsledky výskumov bezdotykového mučenia sa oficiálne zavádzali aj do praxe. Nelegálne techniky výsluchu sa   ukázali, ako veľmi účinné pri získavaní dôležitých informácií a používali sa pri rôznych udalostiach a lokálnych konfliktoch ( Palestína, Malajzia, Keňa, Afganistan...), tiež vo väzniciach (Abú Ghrajb v Iraku, Guantánamo na Kube...). Ak sa správy o neľudskom zaobchádzaní s väzňami dostali na verejnosť, vyvolali negatívny ohlas a všeobecné odsúdenie (väznica Guantánamo dostala dokonca pomenovanie gulag našej doby). Postoj kuchajdských medvedíkov na využívanie praktík bezdotykového mučenia je ale zdržanlivý. Za určitých okolností, ak sa jedná o vojnové konflikty, či boj so stále silnejúcim celosvetovým terorizmom, získanie dôležitých informácií môže byť životne dôležité. Treba sa vedieť správne rozhodnúť (prípad od prípadu) ktorá z misiek na váhe svedomia je tá prevažujúca.

 

Poskytovatelia

 

     „Biznis s tmou“ je na Slovensku zatiaľ len v plienkach a počet poskytovateľov týchto služieb by sme k dnešnému dňu (r. 2017) vedeli spočítať na prstoch pštrosej nohy (za pomoci všetkých prstov). Iná situácia je v susednom Česku, kde hlavne vďaka propagácii terapie tmou doktorom Urbišom je takýchto zariadení už desiatky a ďalšie pribúdajú ako huby po daždi. Jednotliví poskytovatelia sa od seba líšia nielen úrovňou výbavy ponúkaných priestorov a servisom, ale v niektorých prípadoch aj akousi ponukou navyše (filozofickým či spirituálnym zázemím). Objekt, v ktorom pobyt v me prebieha, môže byť samostatnou drevenou alebo murovanou stavbou, ale nezriedka je to len časť rodinného domu so svetelne utesnenými oknami. Priestor pozostáva obyčajne z dvoch častí: predsiene a spálne. Súčasťou predsiene býva toaleta, umývadlo, sprcha, stále miesto na odkladanie stravy. Spálňa je vybavená posteľou, obyčajne aj kreslom, drobným nábytkom  prípadne len poličkami, karimatkou alebo inou podložkou na cvičenie. Toto všetko je len základné vybavenie, ktoré by poskytovatelia služby mali dodržať. Niektorí fajnšmekri ponúkajú navyše rôzne posilňovacie stroje, zvonkohry, priestranné kúpeľne s vírivkami a Kneippovým kúpeľom (kúpeľ pre nohy pozostávajúci z dvoch vaničiek-bazénikov so studenou a teplou vodou). Sú aj prípady, keď  sa ako servis navyše ponúkajú masáže v tme, tantrický priestor pre páry a podobné lahôdky vzďaľujúce sa od podstaty, kvôli ktorej sa do tmy chodí, pretože namiesto toho, aby ľudské zmysli obmedzovali, ich naopak stimulujú. Opačným extrémom je, keď návštevník (ešte za svetla) pri zoznamovaní sa s priestorom zistí, že avizovaná suchá toaleta pozostáva len z jedného igelitového vreca, ktoré sa vymieňa až po ukončení pobytu (v konkrétnom prípade išlo o 7 dňový pobyt).

     Senzorická deprivácia je všeobecné obmedzenie niektorých, prípadne všetkých ľudských zmyslov. Pri pobyte v tme ide hlavne o úplné zrakové obmedzenie a do určitej miery aj sluchové (ostatné zmysly – hmat, chuť a čuch ostávajú nedotknuté). Postoj poskytovateľov služby pobytu v tme k sluchovému obmedzeniu sa opäť rôzni. Niektoré zariadenia zvukovú izoláciu nemajú vôbec, iné naopak dbajú o dokonalé zvukové utesnenie. Niekedy sú  súčasťou   výbavy aj rôzne zvukové prehrávače, prípadne už spomínané zvonkohry. Ani vila Mátma v Čeladnej (Urbiś) nie je dokonale izolovaná a občas v nej počuť zvuky z vonkajšieho prostredia. Skúsenosti kuchajdských medvedíkov s pobytom v tme hovoria, že pri terapii tmou na dosiahnutie cieleného výsledku (stimulovať nevedomé procesy a prostredníctvom nich dôjsť k hlbšiemu sebapoznaniu) absolútna sluchová deprivácia nie je potrebná (odhliadnuc od faktu, že absolútna zvuková deprivácia sa v praxi – na rozdiel od svetelnej – dosiahnuť ani nedá, človek počuje svoje vnútorné zvuky: dych, tlkot srdca a pod.). Zvuky prichádzajúce zvonka vnímané akoby z veľkej diaľky a zvuky, ktoré počuť vo vnútri pri pohybe, manipulácii, jedení) nepôsobia na terapiu rušivo. Počúvanie hudby alebo  hovoreného slova kuchajdské medvedíky pri terapii tmou neodporúčajú.

     Aj napriek tomu, že strava býva u rôznych poskytovateľoch rôzna, výrazne prevažuje vegetariánska a vegánska. Konzumovať počas pobytu v tme mäsitú stravu dokonca neodporúčajú ani mäsožravé kuchajdské medvedíky. Aj strava je totiž pre organizmus určitý druh informácie a tá mäsitá je považovaná za nadbytočne zaťažujúcu. Pri pobyte v tme má človek znížený výdaj energie a pomalší metabolizmus, preto nepotrebuje vysoko kalorické jedlo. Trávenie mäsa ovplyvňuje nielen fyzické, ale aj mentálne  pochody a pôsobí rušivo na stimuláciu nevedomých procesov. Celkovo by mala byť strava plnohodnotná, vyvážená a nezaťažujúca, s dostatkom sacharidov a bielkovín, aby nedochádzalo k zhoršovaniu stavu svalstva a činnosti pečene a ďalších orgánov. Jedlo a tekutiny (voda a teplé bezkofeinové nápoje) prináša poskytovateľ do predsiene na stanovené miesto obyčajne raz za deň tak, aby nedochádzalo k prieniku svetla. V prípade, že klient má potrebu rozhovoru, mal by mu to poskytovateľ umožniť (všeobecné pravidlo hovorí, že by takýto rozhovor mal trvať 15 až 60 min. a nemal by sa uskutočňovať častejšie, ako raz za deň). Rozhovory sa vedú v tme priamo v miestnosti, niekedy aj cez telefónnu linku.

     Prostredie a servis majú u klienta vytvoriť pocit pohodlia a bezpečia. Pobyt  má prebiehať v uzamknutom priestore, vo vnútri ktorého je zavesený kľúč, aby sa návštevník mohol kedykoľvek odomknúť. V miestnosti by mal byť inštalovaný aparát (telefón, komunikátor, signálne zariadenie) na privolanie pomoci v prípade paniky, úzkosti, nevoľnosti (vo viacerých zariadeniach takéto niečo nie je). Tiež by nemal chýbať vypínač umožňujúci kedykoľvek v miestnosti rozsvietiť (núdzovo zapnuté svetlo by malo byť tlmené, najlepšie červenej farby, aby nespôsobilo u klienta svetelný šok). Človek prebývajúci v tme by nemal trpieť zimou ani výrazným teplom, miestnosť by mala byť ventilovaná (najlepšie vetracou jednotkou s rekuperáciou tepla - čo býva u poskytovateľoch skôr výnimka ako štandard).

     V ponuke (hovoríme o ponuke našich susedov v Čechách) je široký výber poskytovateľov, z ktorých si môžeš vybrať niekoho podľa svojho gusta. Cena pobytu v tme v českých korunách za jeden deň sa pohybuje od 700 (cena  poskytovateľa so „suchým“ WC) do 2000 (vila Mátma v rehabilitačnom centre v Beskydách), teda cca 25 až 75 eur/deň (vždy treba vopred zaplatiť požadovanú zálohu). Pred rezerváciou termínu a nástupom na pobyt by si sa  nemal uspokojiť len s informáciami nájdenými na webovej stránke poskytovateľa. Kuchajdské medvedíky ti odporúčajú absolvovať aj mailový, prípadne telefonický rozhovor s poskytovateľom, aby si mal možnosť lepšie ho spoznať a získať o ňom a jeho službách viac informácií. Je dobré si aj vopred stanoviť niektoré podmienky, ktoré považuješ za významné a bez ich potvrdenia odmietni na pobyt nastúpiť. Skúsenosti kuchajdských medvedíkov hovoria, že vo všeobecnosti je dobré prikláňať sa skôr k pragmatickým odborníkom, prípadne aj ku komerčným poskytovateľom (ktorí majú snahu v čo najväčšej miere uspokojiť požiadavky klienta a tým aj dosiahnuť to, aby sa pri pobyte cítil príjemne a pohodlne) ako k rôznym spiritualistom, ktorí ti pobyt v tme môžu znepríjemniť svojou vtieravosťou (nástoja na každodenných rozhovoroch aj keď ich odmietaš) a nie sú ochotní realizovať tvoje požiadavky, pretože je to v rozpore s ich vnútornou filozofiou (napríklad odmietnu na tvoju prosbu vyvetrať pri donáške jedla predsieň). Aj tieto negatívne skúsenosti viedli kuchajdských medvedíkov k tomu, aby si neďaleko Bratislavy na svahoch Malých Karpát postavili svoju vlastnú „svätyňu“ (samozrejme len so studenou vodou).

 

       Vila Mátma v Beskydskom rehabilitačnom centre v Čeladnej                             Interiér vily Mátma pohľadom účastníka terapie

              

                                              

 

                                         Porovnanie tnteriérov troch poskytovateľov terapie v Nemecku

                    

         Dietrich Diesel, Dunkeltherapie Drezden                          Elke Koch, Tibetanisches Nachtyoga Sttudgard                 Hans Wolf, Behandlung der Dunkelheit Dortmund

 

 

            

                    

         

 

 

« späť