Životný príbeh Paula Newmana, obyčajného človeka, ktorý ale vedel, že nemať na to, v tom je tá frajerina
Pri pohľade na život „frajera zo starej dobrej školy“ a jeho filmovými postavami nájdeme zaujímavú paralelu:
- vo filme prešiel Paul cez počiatočné úlohy nezrelých neurotických mladíkov plných protikladov, cez buričov odmietajúcich zavedený spoločenský kódex až k postavám tvrdých mužov, ktorí sú verní svojim zásadám a idú nekompromisne a neúplatne za svojim cieľom, mužov, ktorí aj napriek prehrám nie sú porazení, pretože si zachovávajú svoju hrdosť a česť,
- v živote bol Paul najskôr prepadajúci študent a neúspešný herec, bitkár, ktorého vyhodili z futbalového tímu, človek, ktorý veľa pil a mal kvôli tomu opletačky so zákonom, neverný manžel, nezodpovedný otec rodiny..., neskôr sa stal filmovým idolom a ako herec a režisér bol desaťkrát nominovaným na Oskara, jeho druhé manželstvo bolo šťastné a trvalo polstoročie až do jeho smrti, Paul aktívne vystupoval proti vojne vo Vietname a počas studenej vojny podporoval nekonzervatívnu politiku, ktorej programom boli dohody o medzinárodných odzbrojeniach a kontrole zbrojenia, keď mal Paul 50 rokov, začal jazdiť automobilové závody, stal sa amatérskym majstrom USA, neskôr vyhrával aj závody profesionálov a ako automobilový pretekár bol aktívny do svojich osemdesiatych rokov. Paul bol aj spoluzakladateľ potravinárskej firmy, ktorej obchodná činnosť mala humánne poslanie, jeho „omáčková firma“ venovala ešte počas jeho života na charitu vyše 300 miliónov dolárov!
Paul Leonard Newman sa narodil 26. Januára 1925 v Shaker Heights v štáte Ohio. Jeho otec (Arthur Samuel Newman) bol nemecký žid, mama (Terézia Fecková) kresťanka zo Slovenska, rodáčka z obce Ptičie neďaleko Humenného, ktorá sa do USA vysťahovala v útlom detstve. Aj keď sa Paul označoval za žida, v dospelosti nepraktizoval žiadne náboženstvo. Známy je výrok jeho mamy, ktorá po prvom neúspešnom manželstve o svojom druhom partnerovi povedala, že by svojho jediného žida nevymenila ani za sto kresťanov.
Paulov otec bol obchodník so športovými potrebami. Veril, že rodinný podnik raz prevezmú jeho synovia (prvorodený Arthur a druhorodený Paul), preto chlapcov už od detstva tomuto biznisu zaúčal. Mladší zo synov otcove predstavy ale nenapĺňal: obchod ho očividne nelákal, bol súťaživý typ, vynikal vo viacerých športoch, rád víťazil, neznášal prehry, predvádzal sa pred kamarátmi, v obchode pomáhal len z donútenia. Terézia, žena v domácnosti, ktorá milovala divadlo, prezieravo prihlásila svojho neposedného syna do detského divadelného súboru, kde sa Paulovi otvoril nový svet, na míle vzdialený tomu, čo poznal doma za pultom.
Po skončení strednej školy Paul viac ako stať sa hercom túžil po kariére profesionálneho športovca. Keď v roku 1943 musel narukovať do armády, nepochyboval o tom, že sa mu podarí stať sa bojovým pilotom. Fyzické predpoklady na to mal, preto sa do výberového programu budúcich pilotov dostal bez problémov. Neprešiel ale hneď prvým kolom – lekárskou prehliadkou, pri ktorej mu doktori diagnostikovali farbosleposť. Slúžiť v armáde zostal - ako radista na pacifickom ostrove Guam.
Po vojne (1946) získal Paul športové štipendium na Kenyon College, kde študoval ekonómiu a hral americký futbal. Po násilnosti v bare ho z futbalového tímu vyhodili a dokonca aj podmienečne vylúčili zo štúdia. Z odboru ekonómie (kde prepadal) prešiel na štúdium divadla a angličtiny a aktívne sa venoval študentskému divadlu. Popri škole hral v televíznych seriáloch a účinkoval v televíznych programoch. Po promócii (1949) Paul odišiel do Chicaga, kde sa oženil s herečkou Jacqueline Witte (musel sa). Paulov otec zo smerovania svojho syna radosť nemal, napriek tomu ho finančne podporoval a pomáhal mu postaviť sa na vlastné nohy. Herecký plat mladú rodinu ale neuživil: Paul sa spolu s manželkou a synom Scottom vrátili do rodinného podniku. Svojho syna a ani vnuka sa ale starý pán Newman už nedočkal – zomrel. Paul spolu s bratom Arthurom po ňom zdedili obchod. Paulovo podnikanie trvalo len pár mesiacov – svoj podiel vo firme predal bratovi a s utŕženými peniazmi, svojou rodinou a neutíchajúcim odhodlaním presadiť sa v hereckej brandži sa presťahoval do Connecticutu, kde na Yale začal študovať herectvo. Aj napriek tomu, že po roku toto štúdium zanechal, dodnes sa táto prestížna univerzita hrdí tým, že popri mnohých iných známych osobnostiach na nej pôsobil aj oscarový Paul Newman (v roku 1988 bol Paulovi za humánne činy dokonca udelený čestný doktorát Yale University!)
Po odídení z Yale sa Newmanovci (Paul, manželka Jacqueline, dvojročný syn Scott a ročná dcérka Stephanii) presťahovali do New Yorku (1952). Tu si Paul zamiloval divadlo a začal žiariť na Brodwey, kde úspešne debutoval v roku 1953 v napínavej erotickej hre Piknik, ktorá bola hraná 14 mesiacov. Paul hral v divadle aj v televízii a zároveň študoval v Actors Studiu (divadelná škola určená profesionálnym hercom, ktorej výučba bola založená na psychoanalýze a vyžadovala od hercov objaviť v sebe povahu hranej osoby). Paul patril k pôvodnej generácii tejto slávnej školy a počas celej svojej hereckej kariéry nekompromisne trval na vysokej profesionálnej úrovni, čo neraz spôsobilo spor medzi ním a režisérmi.
Vo filme Paul debutoval v roku 1954 (Strieborný kalich), ale nielen filmová kritika, ale aj sám Newman ho označili za prepadák. V tom čase Paul hrával v televízii aj na Broadwayi, viac ako film miloval divadlo a túžil stať sa učiteľom na dramatickej škole. Možno by sa touto cestou aj vydal a nestal by sa na niekoľko desaťročí hereckým idolom (najmä diváčiek) ak by ho náhoda nepriviedla k angažmánu jeho druhého filmu. Úloha boxera Rockyho Graziana vo filme Niekto tam hore mňa má rád (1956) pôvodne patrila Jamesovi Deanovi, ktorý ale zahynul pri autonehode. Film sa stal okamžite hitom a náhradník Newman sa ním preslávil.
Zrazu išlo všetko veľmi ľahko a rýchlo. Producenti sa o novú filmovú hviezdu doslova trhali (v nasledujúcich dvoch rokoch Newman natočil 6 filmov!). Paul bol strhnutý nielen vírom natáčania, ale aj vášňou k svojej novej láske – herečke Joanne Woodwardovej. Na rodinu, ktorá sa medzičasom rozrástla o dcéru Susan (*1953), mu veľa času neostávalo. Po rozvode s Jacqueline sa Joanne stala Paulovou druhou manželkou (1958). V tom čase sa nenašiel hádam nikto, kto by uveril v trvalý zväzok týchto dvoch ľudí. Opak bol pravdou: Paulovo druhé manželstvo bolo šťastné a trvalo polstoročie až do jeho smrti. S Joanne mal ďalšie tri dcéry: Elinor (*1959), Melissu (*1961) a Clair (*1965).
K Newmanovej filmografii len stručne:
Ako herec Paul natočil vyše 50 filmov, bol deväťkrát nominovaný na Oscara, získal ho ale len raz (1987) za film Farba peňazí. Paul sa venoval tiež réžii, na Oscara v kategórii najlepší film bol nominovaný (1969) hneď jeho debut Rachel, Rachel. Spolu režíroval 6 filmov. Okrem toho získal ešte ďalších dvoch Oscarov: za celoživotné dielo (1986) a humanitárnu cenu Jeana Hersholta (1994). Celkovo Paula poctili vyše tridsiatimi filmovými a televíznymi oceneniami, z ktorých hodno spomenúť šesť Zlatých glóbusov, Emmy (cena za televíznu tvorbu), cenu Davida Di Donatello („taliansky Oscar“), Strieborný medveď na Berlinale, cena na festivale v Cannes, britská filmová cena BAFTA a ďalšie. Aby tých ocenení nebolo dosť, bol v roku 1995 magazínom Empire vyhlásený za jednu z najsexy hviezd vo filmovej histórii (12. miesto).
Ďalšou veľkou a obdivuhodnou kapitolou v Newmanovom živote bolo automobilové pretekanie. K tomuto najskôr koníčku a neskôr profesionálnej brandži ho priviedlo natáčanie jeho menej známeho filmu Víťazstvo (1969). Súčasťou prípravy na tento film bolo absolvovanie profesionálneho vodičského kurzu. Vôňa benzínu a rachot motorov mu pripomenuli jeho dávny neuskutočnený sen stať sa bojovým pilotom. V príprave na film a aj vo filme samotnom okúsil, že aj za volantom auta sa dajú prežiť parádne adrenalínové chvíle. Newmanova amatérska kariéra automobilového pretekania vyvrcholila v roku 1976, keď sa stal amatérskym majstrom USA v kategórii produkčných vozov. O rok neskôr sa stal profesionálnym pretekárom a v roku 1979 dokonca skončil so svojimi spolujazdcami na druhom mieste v 24 hodinovom závode Le Mans. Svoje prvé profesionálne preteky vyhral v roku 1982 v Brainerde, na najrýchlejšej trati seriálu TransAm Mans. Ako sedemdesiatročný sa stal Paul najstarším členom víťazného týmu v motoristickom maratóne 24 hodín Daytony. Profesionálne závodil až do svojej osemdesiatky. Filmom Paulova pretekárska vášeň začala a filmom aj skončila: posledná filmová Newmanova rola, ktorej sa nostalgicky zhostil, bolo prepožičanie svojho hlasu bývalému pretekárskemu autu Doc Hudson v animovanom filme Cars (2006). Samozrejme, že táto úloha nebola Newnanovi, známemu svojou láskou k závodným autám, pridelená náhodou.
Pri autíčku Doc Hudson nezaškodí chvíľku ešte zostať a spomenúť pár zaujímavostí s ním súvisiacich. Keď v roku 2011 (Paul už v tomto čase nebol medzi nami) natočili producenti filmu Autá pokračovanie (Autá 2), z úcty k Newmanovi nehľadali jeho dabovacieho náhradníka a Doc Hudson z filmu jednoducho zmizol. Záhadou tretieho pokračovania Autá 3 (2017) bol Doc Hudsonov návrat na plátno s perfektným Newmanovým hlasom. A nebol to ani Paulov hlasový dvojník, ani najmodernejšia zvuková technika, ktorá vrátila Paulov hlas na plátno. Všetko, čo vo filme odznelo, vyslovil naozaj Newman! A dokázal to dokonca bez toho, aby sa musel vrátiť na natáčanie zo záhrobia... Režisér John Lasseter si totiž spomenul na nahrávky (spolu to bolo 28 hodín), ktoré nechtiac vznikli vo zvukovom štúdiu, keď s Paulom v roku 2006 pracoval na dialógoch prvého dielu Autá a nahrávacie zariadenie ostávalo zapnuté aj počas prestávok. Dnes sa ani nevie, či si Paul uvedomoval, že ho nahrávajú. Rozprával zanietene o svojich skutočných zážitkoch z pretekania a poslucháčovi bolo jasné, že Paul bol sebou samým nie vtedy, keď bol za kamerou, ale vtedy, keď v rukách držal volant pretekárskeho auta. Z nahrávok z roku 2006 filmári povyberané vety a použili ich ako flashbacky vo filme Autá 3.
Udalosťou, ktorá významným spôsobom zmenila Paulov pohľad na svet i na seba samého bola tragická smrť jeho syna Scotta, začínajúceho herca, ktorý sa vo svojich dvadsiatich ôsmych rokoch predávkoval kokaínom (1978). Paul sa musel na svojej rozbehnutej ceste za slávou zastaviť a naučiť sa žiť s novým pocitom a poznaním. Keď opúšťal svoju prvú rodinu, mal Scott sedem rokov... Newman, spolu so svojimi priateľmi a rodinnými príslušníkmi založil Nadáciu Scotta Newmana, ktorá pomáha liečiť drogovo závislých a podporuje zdravotnícky výskum. Neskôr Paul založil nadáciu pre deti postihnuté rakovinou a nadáciu pre pomoc rozvojových krajín. V roku 1982 založil so svojim susedom a zároveň priateľom A.E.Hotchnerom potravinársku firmu Newman's Own, ktorej obchodná činnosť mala humánne poslanie. Newman hovorieval, že majetok má slúžiť ušľachtilým cieľom. Vždy sa toho držal: drvivú väčšinu z finančných príjmov z filmovej a podnikateľskej činnosti venoval lekárskym, ekologickým a dobročinným inštitúciám. Za svoje charitatívne snahy získal mnoho ocenení rôznych spoločenských organizácií.
Paul sa tiež nebál povedať verejne svoj politický názor, čím si získal veľa nepriateľov. Keď sa verejnosť dostala k tajnému zoznamu najväčších nepriateľov prezidenta Nixona, Newman tam trónil (za svoj odsudzujúci postoj vojny vo Vietname) na 19. mieste. Paul to komentoval slovami: „To bola najväčšia pocta, akú som kedy dostal“.
Prvé správy o tom, že Paul je vážne chorý (rakovina pľúc – daň za celoživotné fajčenie) sa na verejnosti objavili začiatkom roka 2007. Po niekoľkých chemoterapeutických liečbach sa rozhodol v ďalších nepokračovať a zomrieť v kruhu svojej rodiny doma v Connectitutu (26.september 2008). Paul patril medzi ľudí, ktorí vedia starnúť a umierať s noblesou. Modrooká legenda si sama navrhla epitaf: „Tu leží Paul Newman, ktorý zomrel ako chudák, pretože mu zhnedli oči“.
Až po smrti Paula Newmana (ako keby si počas života tejto spoločensky uznávanej autority na to jeho kritici netrúfali) sa vyrojilo množstvo blogov, článkov, dokonca aj kníh o jeho mimomanželských stykoch s hereckými kolegyňami ale aj kolegami. Kuchajdské medvedíky nepátrajú po váhe pravdy a váhe pliev týchto informácií. Kuchajdským medvedíkom je totiž jasné: Paul Newman bol človek, nie svätec. Paul Newman bol človek, ktorý vedel, že „nemať na to, v tom je tá frajerina“.
« späť